Používaním stránok cunder.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK
Naša svadobná cesta na Srí Lanku sa začala vo štvrtok 4. decembra 2014. Vybrali sme si let z Prahy, lebo to vychádzalo o 300 éčiek menej ako z Viedne. Nevadí, Praha je super a aspoň sme sa do nej pozreli po prvýkrát spolu. Z Trnavy nám šiel o 8:05 ráno autobus priamo do Pražulky, takže to bolo ešte aj pohodlné.
Väčšinou nám nikto nevenoval pozornosť, aj keď sme medzi tým množstvo tmavokožích pôsobili ako päsť na oko. Navyše boli všetci domáci v bielom, biela je totiž sviatočná farba a my sme sa v chráme objavili v ich sviatočný deň – v sobotu. Okrem toho bol práve spln, čo je u Budhistov najväčší sviatok, lebo počas splnu sa narodil a dosiahol osvietenie Budha.
Vystúpiť na Adamovu horu bol neopísateľný pocit! Boli sme na seba naozaj hrdí a hlavne – stihli sme to ešte za tmy, cca o štvrť na 6. Slnko sa začalo spoza obzoru vynárať až okolo šiestej. Zatiaľ sme si to tam hore omrkli. Po kresťanských náboženských symboloch ani stopy. Hora sa síce volá po Adamovi, ktorý bol vyhnaný z raja, zato hore je to čisto budhistické územie.
Originálna trasa viedla najprv k Bakerovým vodopádom, my sme však išli opačne a dobre sme urobili - už o pol 10 sa objavila brutálna hmla a pohltila najkrajšie výhľady - veľký a malý koniec sveta. My sme si ich nerušene pozreli a k vodopádom sme šli až nakoniec.
Ujo nám vysvetlil, že tie najvrchnejšie lístky rastliny sú biely čaj a keďže je ich málo, ten je aj najdrahší. Stredné sa používajú na výrobu zeleného čaju a spodné na čierny. Vysvetlil nám postup výroby čaju, od vädnutia listov, cez oxidáciu až po balenie čaju do veľkých mechov.
Nakoniec sa však všetko vyriešilo. Vyčasilo sa, izbu nám vymenili za asi najlepšiu v hoteli - oveľa väčšiu, krajšiu a na poschodí, takže môj strach zo švábov opadol. Vlastne za celú dovolenku sme videli len jedného, aj to mŕtveho.