Používaním stránok cunder.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK
Cesta, Kandy v noci
Nekonečná cesta
Naša svadobná cesta na Srí Lanku sa začala vo štvrtok 4. decembra 2014. Vybrali sme si let z Prahy, lebo to vychádzalo o 300 éčiek menej ako z Viedne. Nevadí, Praha je super a aspoň sme sa do nej pozreli po prvýkrát spolu. Z Trnavy nám šiel o 8:05 ráno autobus priamo do Pražulky, takže to bolo ešte aj pohodlné. Bol to Turancar vybavený obrazovkami a zásobou filmov. Stihli sme si pozrieť dva - Múj brácha má prima bráchu a Návrat Idiota. Oba boli super. :)
Vianočné trhy v Prahe
Do Prahy sme dorazili o pol druhej a do odletu o 18:45 nám ešte ostávalo dosť času. Čo s ním? Dali sme si naše tri kufre do úschovne batožín na Florenci a naľahko sme sa vybrali pozrieť si vianočné trhy na Staromáku. Bolo to blízko, takže pekná prechádzka, priemerne dobrý svařák a ja ešte aj banánovo-čokoládovú palacinku k tomu. Tie dve hodinky nám bohate stačili, ale do Prahy sa určite vrátime tak normálne.
Z Florencu sme sa metrom dostali na stanicu Muzeum a tam sme prestúpili na trasu A a odviezli sa až na Dejvickú. Odtiaľ nám išiel autobus číslo 119 rovno na letisko. Takže paráda, až na tie kufre. S dostatočnou časovou rezervou sme boli na termináli 1 pre lety do krajín mimo Schengenu. Odovzdali sme batožinu, zjedli sme posledné lepeňáky, pokukali duty free shopy, poskúšali parfumy. A už sme aj nastupovali do lietadla. Štandardný let s normálnou dĺžkou dve a pol hodiny nám ubehol ako voda, aj vďaka večeri a drinkom. (Turkish Airlines sú svojím bohatým a chutným cateringom známe.) A už sme aj vystupovali v Istanbule. Škoda, že sme nemohli ísť nikam nie že mimo letiska, ale ani mimo vymedzenú zónu… Tri a pol hodiny sa ukázali byť celkom dlhý čas, ale zvládli sme to a úspešne sa nalodili do airbusu A330, aký sme ešte nikdy predtým nevideli.
Airbus A330
Veľké lietadlo s kapacitou takmer 300 ľudí a dvomi uličkami, takže každý mohol pohodlne vyjsť, viacerými véckami a darčekmi od T. A., ktoré mali spríjemniť let - deka, vankúš papuče a krabička s ponožkami, krytkou na oči, štupľami do uší, zubnou kefou, pastou a ponožkami na spanie. Na monitoroch boli filmy, ale hlavne hry. Objavili sme tetris a zabávali sa prekonávaním rekordov. Vyhrával Majo, ale cestou naspäť som ho predbehla. Opäť sa podávala večera, ktorú som už ja len porýpala, ale chutné chardonnay v dvojdecových fľaštičkách som neodmietla. Potom sme si aj pospali, ale vďaka časovému posunu nás ráno prekvapilo skôr, ako by sme si želali. Pohľad na Maldivy z vrchu bol za všetky drobné. Luxusné domčeky na vode so súkromnými mólami sme mali ako na dlani. Raz tam možno pôjdeme, kto vie? Zrazu nám pilot oznámil, že pristávame, na čo som ja začala stresovať, či sme v dobrom lietadle. :D Ale išlo len o medzipristátie, pri ktorom vystúpila väčšina Rusov. Na Srí Lanku už pokračovala menšia časť posádky. Inak opäť sme mali dvoje raňajky - jedny pred medzipristátím a druhé po ňom, no ja som zvládla len tie prvé. :)
Konečne v cieli
Vylodenie išlo v pohode, omráčil nás horúci, ale vlhký vzduch - ešte dobre že som sa už v Prahe prezula do konversiek. Kufre boli v pohode až na ten Marekov - trošku rozlámaný, ale pokope držal. Pri príchodoch nás už čakal tmavý ujo s ceduľou s našimi menami. Prvýkrát, čo nás niekto takto vítal. :) Predstavil sa ako Lalith, náš sprievodca. Už na prvý pohľad miestny, so širokým úsmevom na tvári. Vyzeral na päťdesiat, no neskôr sme sa dozvedeli, že má šesťdesiat a vraj všetci Srílančania vyzerajú mladšie, lebo nemajú stres ani starosti a tešia sa zo života. Našťastie, jeho angličtine som hneď porozumela a až na pár odborných vecí som bežnú komunikáciu zvládala bez problémov. (Aj Marek sa po pár dňoch osmelil a spíkoval.)
Jazero Kandy (Kiri Muhuda - mliečne jazero) v noci
Zamenili sme si peniaze, na začiatok 400 eur = cca 60 tisíc rupií a nasledovali ho do auta. Prekvapilo nás, že ideme autom. Prvá časť dovče mala byť poznávačka so sprievodcom a predstavovali sme si autobus alebo mikrobus. Vysvitlo, že všade budeme chodiť len sami dvaja s Lalithom. Že úplne super!!!! Hneď ako sme nastúpili do auta nám volala na Lalithov mobil pani Věra z cestovky a vysvetlila nám plán tripu. To bolo prvý a posledný raz, čo sme ju počuli.
Veľká väčšina obyvateľov s budhisti, nájdu sa tu však aj hinduisti a asi sedem percent kresťanov. Lalith bol jeden nich. Svedčil o tom ruženec na spätnom zrkadle a soška panenky Márie s prísavkou na palubnej doske.
Naše nadšenie trochu prekazila správa, že nás čaká ešte tri a pol hodinová cesta do hotela v Kandy, kde sme mali stráviť prvú noc. Nie že by to bolo tak ďaleko, ale cesty sú tu rozbité, úzke, premávka by sa nezaobišla bez trúbenia a jednotlivé mestá a dediny sú na sebe nalepené, takže niekedy ani nezbadáte, že už ste inde. Väčšinu cesty sme išli štyridsiatkou. No a keďže na Srí Lanke sa už o šiestej stmieva, prišli sme za tmy a aj plánovaná prehliadka Chrámu Budhovho zubu sa presunula na ďalší deň. Našťastie, lebo sme boli fakt že unavení! Inak hotelová izba krásna, hotel detto, ale z môjho strachu pred švábmi alebo inou háveďou som popozerala všetky zákutia. Večeru sme zjedli skoro celú. Jarná rolka, paradajková polievka, ja ryba, Marek bravčové a k tomu pyré plus nejaké zvláštne tenké hranolky. Na pitie ja pivo, on víno. Keďže už bolo neskoro a v jedálni sme boli sami, čašníci boli veľmi úslužní. :) No ako sme zistili neskôr, nebolo to preto - je to u nich normálne. Hoci hotel bol trojhviezdičkový, tváril sa na štyri. Marek sa po večeri šiel sám prejsť po centre Kandy, ktoré je bývalým kráľovským aj hlavným mestom. Ja som uprednostnila spánok.